Bankovanie

Bankovanie je liečebná metóda známa už v stredoveku.

V minulosti sa viac využívalo mokré /krvavé bankovanie/, kde sa koža najskôr trošičku narezala a potom sa priložila banka, ktorá zachytávala a vyťahovala nahromadenú "zlú" krv. Podobne sa využívalo aj púšťanie žilou a liečba pijavicami. Na rôznych miestach sveta sa používali nielen sklené banky, ale aj banky z kravských rohov, bambusové banky, či vyrobené z tekvičiek.

V súčasnosti môžu krvavé bankovanie prevádzkovať len v nemocničných zariadeniach, ostatní terapeuti používajú suché bankovanie a bankovú masáž. Pri suchom bankovaní zostáva povrch pokožky neporušený, banka sa priloží k telu tak, aby sa vytvoril podtlak a vsaje do seba časť kože aj s podkožím, čo spôsobí okrem iného aj popraskanie drobných cievok, červené krvinky preniknú do priestoru, malý výron krvi aj lymfy zvýši cirkuláciu krvi a prívod kyslíku do okolia, nastane reakcia organizmu a aktivácia životných procesov nielen priamo na mieste prisatia banky a v priamom okolí, ale aj na zodpovedajúcom vnútornom orgáne.

Už v dávnejších dobách sa zistila súvislosť medzi zatvrdlinami na chrbte a vnútornými orgánmi, ktoré sa ovplyvňujú navzájom. Teda ak sa nám z nesprávneho držania tela, chôdze, sedenia, po úraze ale i napríklad po pôrode vytvorí v svale na určitom mieste gelosa, po určitom čase začne ovplyvňovať aj orgán, v ktorého zóne sa nachádza, a naopak, ak máme chorý niektorý vnútorný orgán, na príslušnom mieste na chrbte, alebo pri zodpovedajúcom stavci sa objaví po čase bolestivá spazma alebo iná zmena.

Vieme takto liečiť niektoré bolesti chrbta, šije, kĺbov, hlavy, pôsobíme na obličky, močový mechúr, žalúdok, slezinu, pankreas, pečeň a žlčník, pohlavné orgány, lymfatický a imunitný systém, prekrvenie dolných aj horných končatín. Okrem chrbta môžeme pri určitých liečebných procesoch prikladať banky aj na hrudník, brucho, podbruško, stehná, lakte, kolená i chodidlá.

Späť